Chcem poďakovať všetkým členom výpravy za podporu ale hlavne skvelú atmosféru ktorú sme si vytvorili my sami. Pre mňa osobne neoceniteľná skúsenosť. Vďaka sile prírody určite najťažšia súťaž akú som kedy absolvoval aj keď strieľam len od minulého roka. To nebol dážď, ale aj leják je slabé slovo. Do toho silný vietor, ktorý sa neustále krútil. Rozhodovalo plno na prvý pohľad maličkosti ako hlavne dobré oblečenie a neustále sledovanie vetra. Všade voda- na podsedáku, v puške, v optike, do toho piesok a piesok- na puške, šatách, optike, na rukách.... Prvý deň som oblečenie absolútne podcenil, mal som pod kabátom len obyčajné tričko, ktoré sa zmočilo a bola mi neskutočná zima. Až taká, že trebalo vysvetliť spolustrelcovi z HU, že nie som alkoholik- tak sa mi triasli ruky pri zapisovaní do bodovačky. Smial sa, ale mne do smiechu nebolo. Vtedy nastal moment, kedy kvôli doslova triaške od zimy som zvažoval odstúpenie. Výsledok bol tomu adekvátny- 28b. Večer som teamovo zapíjal sklamanie:) Druhý deň som sa hlavne oblečením dobre pripravil, špeciálne termoprádlo nasadil, handričky na uterák na utieranie pušky, optiky a neustále sušenie windikátora. Strieľal som neustále s korekciou od 30m a ďalej, neskutočné množstvo sklopiek bolo od 47 do 50m. Na moje vlastné prekvapenie som všetko dával, doslova som išiel ako píla. Povinné polohy všetky, rakušák sa chytl za čelo ako je to možné, že len prenášam na kríži ani neklikám. Proste to išlo a výsledok bol pre mňa neskutočných 45b. Keď som zistil že tohoročný majster Európy a minuloročný majster sveta dali toľko ako ja bol som nesmierne šťastný, že som jednoducho zistil, že sa to dá, že to ide. Totiž po prvom dni sa mi to zdalo ako nemožné. Nepamätám si ani na jeden závod, kde by som pri strieľaní toľko premýšľal a sledoval vietor, ako v ten druhý deň. Výsledok z druhého dňa ma katapultoval z nejakého 65. miesta na 33. miesto celkovo. Určite to mohlo byť lepšie, ale na to aké boli podmienky a že som bol na takej súťaži prvý krát v živote, tak som spokojný. Čo sa týka Adama, tak referoval mi, že trafil väčšinu sklopiek do 35m, a takmer absolútne nič nad 35m, dal 40% povinných polôh. Windikátor mu visel kolmo dolu, nevedel ako má určiť smer vetra, podľa trávy sa nedalo ani podľa listov, všetko bolo príšerne premočené a ťažké. Od tých 30m bolo nutné dávať opravy podľa vetra. Niekedy aj bližšie. Prišlo obrovské sklamanie, lebo darmo že sa veľmi snažil, na tie podmienky to nestačilo. Sám to potom priznal. Bod ho delil od tretieho miesta. Napriek tomuto sklamaniu so zanietením doma rozprával svojej mame, aká bola sranda a úžasná atmosféra vo výprave. Zjavne sa mu tam veľmi páčilo. Jedného člena výpravy by som však chcel na záver špeciálne spomenúť a takto na diaľku mu vysloviť veľkéééé ďakujeme. Je to IvanG. Neskutočne skromný človek, ktorý podľa mňa má veľmi upokojujúcu charizmu, ktorú šíri okolo seba. V najväčšom daždi neustále chodil po trati a okrem fotenia pomáhal vrámci pravidiel každému čo sa dalo, dával povzbudivé slová, upokojoval, zariaďoval. Psychicky hlavne prvý deň veľmi pomohol aj Adamovi. Po celý čas pobytu bol absolútne každému k dispozícii nezištne pomôcť. Takže asi toľko z mojej strany.
Naposledy upravil Mino dňa 18 Júl 2016, 19:07, celkovo upravené 1
|