Minulý týždeň telefonát do Debrecéna:
"-dobrý deň, Dovalovský zo Slovenska, mi sme u vás boli ubytovaný minulý rok v októbri...
- á ano pamätám si vás, dobrý deň.
- chcel by som si rezervovať ubytovanie od 5 do 8 mája.
- aha moment, listujem v kalendári....... no bohužial ten termín máme plne obsadené. Ale skúste mi zavolať povedzme pozajtra, skúsim vám niečo vybaviť.
- No čo už, tak zavolám pozajtra, dovi...
- dovi..."
Po zložení telefónu môj cca 7 minutový monológ : do pi.., pííp, pííp, pííp, pííp, pííp, pííííííííííííp, sakra, do prdele, čo teraz, do pííp, pííp, pííp, pííp,kde sa ubytujeme do pííp, pííp, pííp, zapínam notebook, vyhladať ubytovanie v okolí Debrecéna, vyhodilo mi samé hotely v meste, pozerám na ceny a pokračujem pííp, pííp, pííp, čo im je.. pííp, to sa tam aj niekto ubytuje pííp, pííp, ty kokso, ty vole, to sú ceny ako v Dubaji do pííp, pííp, pííp, pííp, čo budeme spať v aute? do pííp, pííp, pííp, pííp...
Do toho zvonenie telefónu:
" - prosím Dovalovský
- dobrý to som ja
- dobrý
- tak som to vyriešila a horné poschodie je vaše
- super, pekne vám ďakujem zatial dovidenia
- dovidenia"
Druhý 7 minutový monológ: Ááááááááááááááááleluja, supéééééééééééér